"Každé dieťa je umelec. Problém je, ako zostať umelcom, keď vyrastieme." — Pablo Picasso
Pre malé dieťa nie je ceruzka a papier len hračkami; sú to mosty komunikácie. Predtým, ako ovládnu syntax alebo zložitú slovnú zásobu, deti používajú vizuálnu symboliku na rozprávanie svojich príbehov, vyjadrenie svojich obáv a zdieľanie svojich radostí.
-
Škrabanie ako vizuálne "bľabotanie": Rovnako ako dojčatá vydávajú zvuky predtým, ako začnú hovoriť, prvé škrabance (okolo 18 mesiacov až 2 rokov) sú prvými krokmi komunikácie. V tejto fáze dieťa nekreslí objekt, ale vyjadruje pohyb a energiu.
-
Farby ako čisté emócie: Keď je emocionálna slovná zásoba obmedzená, farby sa stávajú ich expresívnymi nástrojmi. Jasné farby ako červená a žltá často odrážajú vysokú energiu alebo vzrušenie, zatiaľ čo tmavšie odtiene môžu naznačovať viac reflexívny stav alebo potrebu ochrany.
-
Symbolika priestoru: V detskom svete veľkosť na papieri zodpovedá emocionálnej dôležitosti, nie fyzickej realite. Dieťa môže nakresliť seba veľmi malé vedľa obrovskej rodičovskej postavy, aby ukázalo pocit ochrany alebo dominancie.
-
Kreslenie ako katarzia: Deti často kreslia udalosti, ktoré ich vystrašili. Tým, že strach prenesú na papier, dieťa nadobúda kontrolu nad ním. Papier sa stáva bezpečným prostredím na "konfrontáciu" s veľkým svetom.
Dospelí by mali vnímať detské kresby nie ako umelecké dielo, ktoré sa má esteticky posudzovať, ale ako okno do ich mysle. Namiesto otázky "Čo je to?" je podpornejším prístupom povedať: "Povedz mi o tom, čo si nakreslil." To ich vyzýva, aby použili pár slov, ktoré majú, na doplnenie príbehu, ktorý začali na papieri.
Poznámka: Tento proces je známy ako "vizuálna gramotnosť" a je nevyhnutný pre neskorší rozvoj písania a čítania.
