Vaše dieťa malo v škôlke skvelý deň, a hneď ako prídete, prepukne v plač. Prečo sa to deje a jednoduché spôsoby, ako vyzdvihovanie upokojiť.
Pani učiteľka vám povie, že vaše dieťa malo nádherný deň: spokojne sa hralo, zjedlo obed a pomáhalo upratovať. Potom prídete vy a v priebehu pár minút dieťa plače, odmieta sa obuť alebo leží na zemi v šatni. Mnohí rodičia sa potichu pýtajú: „Nie je v škôlke šťastné? Nerobím niečo zle?“
Vo väčšine prípadov neplatí ani jedno. Zrútenie pri vyzdvihovaní je mimoriadne časté a často je znakom toho, že sa dieťa pri vás cíti v bezpečí.
Prečo sa deti rozsypú, keď uvidia rodičov
Celý deň sa držali
Deň v škôlke toho od malého dieťaťa vyžaduje veľa: deliť sa, čakať, dodržiavať režim, zvládať hluk a vyrovnávať sa s drobnými frustráciami bez človeka, ktorému najviac dôveruje. Deti sa cez deň veľmi snažia tieto pocity zvládať. Keď konečne uvidia rodiča, môžu povoliť. Niekedy sa tomu hovorí „zrútenie po sebaovládaní“ (restraint collapse) a je to jeden z najčastejších dôvodov záchvatov na konci dňa.
Sú unavené a hladné
Neskoré popoludnie je čas, keď sú energia aj hladina cukru v krvi najnižšie. Dlhý deň, krátky spánok alebo malá desiata môžu spôsobiť, že aj drobná prosba pôsobí neprekonateľne.
Prechody sú ťažké
Opustiť hru, rozlúčiť sa s kamarátmi a prepnúť z „režimu škôlka“ do „režimu doma“ je veľká zmena. Malé deti majú s prechodmi často problém, najmä keď sú unavené.
Chýbali ste im
Zmiešané pocity vyplávajú naraz: radosť, že vás vidia, smútok z ranného lúčenia a niekedy aj trochu protestu, že ste ich tam nechali. To všetko môže prísť naraz.
Čo pri vyzdvihovaní pomáha
- Najprv spojenie, potom pokyny. Skôr než dieťa požiadate, aby sa obulo alebo vzalo ruksak, zastavte sa, čupnite si, objímte ho a pozdravte sa. Pár sekúnd blízkosti môže predísť množstvu odporu.
- Majte so sebou desiatu a vodu. Malá, známa desiata v aute alebo v kočíku dokáže pri popoludňajšom útlme urobiť zázraky.
- Prechod vopred ohláste. Ak je dieťa uprostred hry, pokojné „Ešte dve minútky a potom si oblečieme bundy“ mu pomôže pripraviť sa.
- Prvú časť cesty nechajte v pokoji. Otázky si zatiaľ nechajte. Veľa detí potrebuje chvíľu ticha, kým sú pripravené rozprávať o svojom dni.
- Pomenujte pocit. „Si strašne unavený. Bol to náročný deň.“ Pocit porozumenia pomáha deťom upokojiť sa rýchlejšie, než keď im poviete, nech prestanú plakať.
- Zostaňte pokojní a držte hranice. Môžete prijať pocity a zároveň hranicu udržať: „Je ti smutno, že odchádzame, a teraz je čas ísť domov.“
Vytvorte si láskavý večerný rituál
Predvídateľný rituál po škôlke dáva deťom niečo, na čo sa môžu tešiť: napríklad desiatu, krátku spoločnú hru a potom večeru. Snažte sa, ak sa dá, aby prvá hodina doma bola bez ďalších pochôdzok a bez obrazoviek. Čas na spojenie, hoci len pätnásť minút hry s plnou pozornosťou, často večerné záchvaty výrazne obmedzí.
Spolupracujte s učiteľkami svojho dieťaťa
Pedagógovia môžu pomôcť, aby koniec dňa prebehol hladšie. Opýtajte sa, ako sa vaše dieťa v neskorom popoludní zvyčajne cíti, či dobre spalo a jedlo a či sa nestalo niečo náročné. Niektoré škôlky plánujú ku koncu dňa pokojnejšie aktivity, čo deťom pomáha spomaliť.
S rodičovskou aplikáciou kidsday uvidíte, ako dlho vaše dieťa spalo, čo jedlo a aké poznámky zanechali pedagógovia, ešte kým dorazíte. Ak vidíte, že dieťa spalo krátko alebo časť obeda vynechalo, môžete vziať desiatu navyše a naplánovať pokojný večer.
Kedy sa porozprávať s pedagógmi alebo s odborníkom
Záchvaty pri vyzdvihovaní sú zvyčajne normálnou fázou. Porozprávať sa s učiteľkami sa oplatí, ak dieťa pôsobí nešťastne pri rannom odovzdávaní aj počas celého dňa, ak sa záchvaty v priebehu niekoľkých týždňov stupňujú alebo ak si všimnete iné zmeny, napríklad problémy so spánkom, stratu chuti do jedla či silnú nechuť chodiť do škôlky. Ak obavy pretrvávajú, môže pomôcť pediater.
Na záver
Dieťa, ktoré si tie najväčšie pocity necháva pre vás, je dieťa, ktoré vám dôveruje. S troškou blízkosti, desiatou a predvídateľným rituálom sa koniec dňa môže stať pokojnejšou a šťastnejšou chvíľou pre celú rodinu.
